.jpg)
Dôstojní páni, pán dekan, vážení hostia, vážený učiteľský zbor, vážení rodičia, milé deti!
„História je svedectvom času, svetlom pravdy, učiteľkou života, zvestovateľkou dávnych dôb.“ V kontexte týchto Cicerových slov sme sa zišli, aby sme si pripomenuli 25-ročné jubileum školy.
1.júla 1991 ministerstvo školstva na žiadosť zriaďovateľa – Biskupstva Banská Bystrica - zaradilo do siete škôl prvú (a doteraz jedinú) katolícku plnoorganizovanú základnú školu v Banskej Bystrici. Iniciátormi vzniku školy boli rodičia, ktorí chceli pre svoje deti takú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá svojím výchovným štýlom bude zodpovedať výchove v rodine. Ťarcha zodpovednosti za dielo bola na pleciach vtedajšieho diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža.
Keď sa 1. septembra 1991 otvorili brány školy, všetci: rodičia, učitelia, verejnosť boli plní očakávania, či sa dielo podarí, či škola vydrží, či bude mať dostatok žiakov, či bude dosť kvalifikovaných učiteľov... Prešlo dvadsaťpäť rokov a škola žije, dosahuje dobré výsledky, je v spoločnosti akceptovaná a je o ňu záujem.
Začiatky určite neboli ľahké. Škola bola umiestnená v budove na Kapitulskej ulici (dnes Diecézne centrum Jána Pavla II.), ktorú bolo treba zadaptovať na školu: aby tam boli triedy, šatne, kaplnka... a všetko, čo škola musí mať. Vyžadovalo to veľa úsilia, nadšenia a odvahy rodičov, učiteľov a všetkých zamestnancov školy.
Prešlo pár rokov a škola sa sťahovala do budovy, v ktorej je dodnes. Začalo sa nové obdobie, ktoré tiež nebolo jednoduché. Bolo treba zrekonštruovať sociálne zariadenia, vymeniť okná, opraviť strechu a fasádu, postupne zariadiť triedy novým nábytkom a moderným technickým vybavením, zrekonštruovať telocvičňu a kotolňu...
Kvalita školy sa však neodvodzuje len od vonkajších materiálnych podmienok vyučovania. Principiálne závisí od kvality pedagógov, ktorým dobré pracovné podmienky pomáhajú odvádzať dobrú prácu. Historický čas sa počíta na stáročia, čas práce pedagóga na hodiny a minúty, ktoré potom tvoria mozaiku desaťročí v srdciach detí a absolventov školy.
Slovenské školstvo prechádza mnohými zmenami, ktoré sa dotýkajú každej školy, nevynímajúc ani cirkevnú. Zmenili sa vyučovacie plány, vytvoril sa štátny vzdelávací program, vydávajú sa desiatky smerníc a nariadení. Treba však veľmi pozorne sledovať znamenia doby, aby si katolícka škola zachovala svoju identitu a nepodľahla lákavým ponukám , pokušeniam prijímať iné pravdy, ale aby v duchu evanjelia pripravovala deti na plnohodnotný život ukotvený v Bohu. Celý edukačný proces má viesť k zrelosti viery a lásky, má byť naplnený teoretickými i praktickými postojmi viery. Naša škola má v novom vzdelávacom programe označenie 3D škola -škola stojaca na troch pilieroch: dekalóg – dialóg – disciplína. Avšak aj tie najvznešenejšie a najušľachtilejšie pojmy budú účinné a hodnoverné len vtedy, ak sa premenia na skutky. A skutočný úžitok prinesú až vtedy, keď vízie, myšlienky a nápady dostanú tváre, srdcia a ruky konkrétnych ľudí. Tváre, srdcia a ruky vás, vážení kolegovia – učitelia. Za 25 rokov je to dlhý rad učiteľov a zamestnancov, pred ktorými sa hlboko skláňame za obetavosť, s akou budovali a budujú túto školu.
Vo chvíľach, keď sa zamýšľame nad prežitým, prichodí nám vyjadriť úprimnú vďaku a úctu všetkým, ktorí školu zakladali, učili v nej a zápasili o jej charakter. Ďakujeme zriaďovateľovi za zveľaďovanie školy, Diecéznemu školskému úradu za metodickú pomoc a rady, duchovnej správe školy – pánu dekanovi za usmerňovanie, duchovnú pomoc a modlitby, rade rodičov a rade školy za záujem a pomoc. A napokon ďakujem manažmentu školy od samého začiatku : riaditeľom a zástupcom riaditeľov, ktorí boli tým hnacím motorom rozvoja školy. Dovoľte mi poďakovať pani Ing. Mgr. Jane Brázdilovej, prvej riaditeľke, PaedDr. Viere Stykovej, Mgr. Janke Nemšákovej, Ing. Milanovi Vollmannovi a zástupcom riaditeľov RNDr. Vladimírovi Holecovi, Mgr. Oľge Maníkovej, Mgr. Kataríne Holecovej a mojim súčasným pravým rukám Mgr. Miroslave Rusnákovej a Mgr. Danici Tesákovej, zástupkyni riaditeľky za materskú školu. Nech P. Boh odmení všetky vaše námahy, starosti , úsilia a snahy.
Všetkým vám, učiteľom, zamestnancom školy, rodičom a žiakom prajem, aby ste školu milovali, ako som ju desať rokov milovala ja, aby to bola „vaša“ škola .
Škole prajem dlhú a úspešnú existenciu, ad multos annos, milá škola.
Vďaka Bohu!
Vo štvrtok 26.mája poobede sme sa na Konzervatóriu v Banskej Bystrici zúčastnili na koncerte nášho spolužiaka Daniela Radiča. Bol to pre nás ozajstný umelecký zážitok a sme hrdí na to, že máme takého nadaného spolužiaka.
Aj tento rok sa v Banskej Bystrici pod pamätníkom konali oslavy DŇA RODINY, kde sme nemohli chýbať ani my, Základná škola Štefana Moysesa. Veď pre našu školu je rodina VŠETKO. Rodina je základným stavebným kameňom, na ktorom možno budovať učenie v škole. Dnešná rodina je napádaná zo všetkých strán, sú ohrozované vzory, ktoré by mali hrať prím v spoločnosti. V súčasnosti je potrebné ešte viac ako inokedy ochraňovať a pomáhať jej, aby tí, ktorí v rodinách žijú, sa nemuseli pretvarovať. Tváriť sa ako úžasná rodina je ľahké, no žiť ako úžasná rodina je umenie.