Tretiaci zažili deň plný dobrodrúžstva - snehovo biely aj blatovo hnedý, no hlavne plný smiechu a radosti. A že to stálo za to svedčí aj pútavý príbeh z ich pera. Príjemné čítanie :)
Jeden krásny, trochu studený a snehom padajúci deň sme sa vybrali my tretiaci na veľkú sánkovačku (no mali sme len klzáky, ale verte, to je lepšie ako sane 😊). Prišli sme na pomerne veľký kopec a čo sa stalo/nestalo? Začali sme hľadať sneh, naozaj, seriózne. Neveríte?! Mali by ste, pretože je to tak! Veľmi sme sa snažili, no neúspešne, žiaden pekný, biely a bohatý sneh sme nenašli, a tak sme sa museli zmieriť s takým menej pekným, menej bielym a menej bohatým – tá hnedá farba zeme ho výrazne prebíjala. Ale my sme sa nedali, začali sme bojovať a hneď sme sa všetci rad radom vybrali na ten kopec a opätovne sme ho zdolávali – dolu šmykom, hore behom. A opäť dolu šmykom, hore behom (s úsmevom). Po niekoľkých opakovaniach sme zistili, že tá biela snehová farba sa vytratila a na kopci zostala farba hnedá, no nielen na ňom (bohato nám hnedú farbu nadelila aj na naše oblečenie). Pohľad na nás v tomto momente už nebol vábny, no čo už, nechceli sme si pokaziť náš deň a tak sme sa všetci hromadne hodili do veľkej snehovej práčky – váľali sme sa, gúľali, šúchali po zostatkovom snehu (podotýkam na inom mieste ako na kopci) a aspoň sme sa tvárili, že sme už oveľa čistejší. Vtom v niektorom z nás skrsol skvelý nápad, myšlienka, a to, aby sme si urobili snehuliaka. Poviem Vám stavať snehuliaka zo snehu tam, kde ten sneh chýba je poriadna fuška. Opäť sme sa ale nevzdali a snehuliaka sme stavali a postavili sme, nie jedného, hneď niekoľkých, až z toho vznikla invázia snehuliakov. Ak by ste ich chceli vidieť, choďte sa pozrieť do parku, určite ich tam stretnete 😊.
(Vaši tretiaci – námorníci z Bielej Perly)